POLITIKUS TIMOR LESTE GOSTA LIU PALKU KOTUK

ALIANCA TAMBA TAUK,
LAOS BUKA LIJITIMIDADE PODER
Maofi Perreira

Manan maioria absoluta iha palku politique Timor Leste sei hasoru dezafius tambá interesse alianca la termina nia metas. Alianca nebe mak forma husi partidu CNRT, PLP, no KHUNTO so para hadao deit votus laos simu legitimidade poder atu ba ukun. Sira tauk liu lakon elisaun duke buka konsensus ba liberta povu. Evidencia TAUK LAKON ELISAUN? Premeiru; Hahoris AMP hodi acumula massa partidu tolu atu hada’o deit manan elisaun 2018. Ho kuelker forma AMP mantein duni votus 34 nebe antes ne’e ou tinan 2017 iha 35 kadeira tun kadeira ida. Depois afirma tiha kadeira liu husi elisaun antecipada sira rasik destrói (sobu tiha) no há-mosu fali bankada ketaketak (significa sira LA BUKA LIJITIMIDADE ATU UKUN, maibe alianca ba fahe kadeira). Segundu; Evidencia tuir mak, hada’o malu kadeira to’o forma 8 governo mos la bele. Publik bele asiste oinsa hada’o malu Kadeira manas ne’e ba kargu PM ho nia konsekuencia ate agora. Mesmu Taur Matan Ruak sai PM, maibe hare husi forca politique konfirma ba ita katak pozisaun ne’e KONTRA ASPETU PROPORCIONALIDADE politik iha AMP laran (CNRT kestiona). PLP iha deit kadeira 8 kompara ho CNRT nebe iha kadeira 21, komposisi ne’e tendência ba la konkorda malu bazeia ba proporcionalidade. Buat nebe mak CNRT koalia hahu iniciu kedas wainhira diskute indijitasaun PM. Konsekuancia forca-kik sa’e ba PM mak BOIKOTA MALU ho dalan mantein lista membru 8 governu nebe mak mai husi partidu kadeira barak liu iha Alianca Mudanca Progresu. Buat nebe fasil kuandu alianca ne’e hamriik hodi hetan lijitimidade povu atu ba ukun nebe diak liu duke koligasaun Fretilin-PD.  Maibe ita hare LAOS IDA MAK AMP BUKA, sira halo alianca hodi há-lakon deit partidu seluk depois sira fahe  kadeira ba malu to’o kadeira mak la-to’o.

Terceiru; CNRT TAUK; rezultadu elisaun 2017 hatudu CNRT lakon elisaun husi kadeira 30 iha PN tun fali ba 22 (CNRT lakon duni legitimidade husi povu mesmu ho figura Xanana Gusmao). Partidu nebe lidera ukun durante tinan 10 maibe lakon iha elisaun jeral i lakon ho tan partido Fretilin nebe la partencia ba ukun iha tinan 10 nia laran. Rezultadu nebe mak halo líder partidu CNRT  kalan kabut, orcida Prezidenti partidu deklara mundur no iha parte seluk dehan la jadi mundur. At-liu mak patraun partidu ne’e orienta halo alianca maioria parlamentu hodi hatun 7 governu nebe forma husi Fretilin-PD. Rezultadu nebe mak konfirma ba politikus sira katak, mesmu povu nia matenek oituan maibe sira hatene hare UKUN ida nebe mak la-fo vantajen ba sira nia vida moris iha baze hodi escolha. TAUK IDA NE’E RASOAVEL, tambá Fretilin-PD hakarak ukun atu servi povu ho programa nebe apresenta pro povu rural. Tan ne’e partidu Fretilin-PD sei hare didiak planu-programa nebe mak AMP apresenta  ho esperanca TENKE DIAK LIU.

PALKU POLITIK TIMOR LESTE SEMPRE IHA RUA

Sang Maestro (CNRT ho figura Xanana Gusmao) 1: sei iha LIUR? Tambá sa? Ita bele asiste 2017 saida mak Prezidenti hatete katak tuir konstituisaun hau bolu hotu partidu sira nebe iha asentu parlamentu hodi informa no rona sira nia hanoin antes halo nomeisaun ba PM Mari Alkatiri, no realidade iha kotuk oposisi sira rezeita hodi forma Alianca Maioria Parlamentu ho objetivu kontra 7 governu TO’O MONU. Agora mos atu hanesan, ita la kohi halo tuir saída mak ita hatete ba malu iha oin konaba membru governu nebe livre husi korupsaun, maibe iha kotuk autor LIBERTADOR sira vinga malu, pinor kazu, ameasa malu, tan deit atetude koruptu. Iha oin asuntu refere ita koalia barak ona tantu liu husi midia to’o kampane ba suku no aldeia. Depois realidade wainhira politikus hetan ona poder sira hahu fali iha kotuk hodi assegura malu, proteza malu, ho atetude malu malu kucing. 
Mesmu publik rona no hare argumentu foer hela inklui sira nia figura rasik, sira sei lori konstituisaun hodi tula ba leten. Sira bidu iha konstituisaun leten hodi dehan sira mak los, halo foer sira nia naran, maibe nunca mais hatudu ba publik katak ida sira dehan los ne’e mak oinsa? Perguntas tan, Halo nusa mak sira dehan los mais nunca hatudu evidencia ba publik? Loro-loron sira haklalak iha midia dehan sira ne’e mos (la-sala) maibe publik mos hein JUSTIFIKAKASAUN ho-nia evidencia sira LOS NIAN iha ne’ebe. Loron seluk fali, hakilar dehan ema sira ne’e mos, maibe so para politiza deit situasaun (realidade ema sira MOS NE’E SIDAUK SIMU POSE ou comete duni krimi?).

Ida nemak PALKU POLITIKA IHA TIMOR LESTE, palku oin koalia buat hotu FURAK NO MINAR HODI POVU HARE NO RONA, maibe palku kotuk iha deal-deal nebe mak sira halo hodi assegura deit ELITE SIRA NIA INTERECE. Tinan rua ne’e PUBLIK KONECE ONA NO BUKA HATENE SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK. Tamba sa sang maestro gosta LOHI nia povu hodi koalia lia los husi kotuk? GA Sang maestro tauk nia povu hatene saída mak atu halo ba sira? Sang maestro SUBAR SEGREDU IDA NEBE? Politika ne’e atu koalia JUSTICA BA ITA NIA POVU NO NINIA MORIS DIAK; MAIBE UKUN LIU BA NE’E SAIDA MAK AKONTECE BA ITA NIA POVU? Ita hakilar atu lori povu mukit ba moris diak maibe wainhira hetan poder halo buat seluk? SANG MAESTRO NIA PALKU OIN NE’E NAKONU HO BOSOKTEN.

AGORA PUBLIK KONECE; Ida los nebe ami hare mak: Ita GASTA-ona rekursu Timor Leste kuaze besik 15 biloens dólar americano. Ida ami hatene mak; IHA EMA OITUAN NEBE BESIK sang maestro RIKU MATAK DUNI. Ida ami hatene; IHA EMA BALU HALO KORUPSAUN MAIBE SIRA HALAI SAI BA LIUR HO FACILIDADE SANG MAESTRO. Ida ami hatene mak; WAINHIRA FRETILIN-PD APRESENTA PROGRAMA HODI HADIAK POVU NIA MORIS DIAK, SANG MAESTRO “ORIENTA VOTA KONTRA”. Sang maestro kala TAUK LIU NIA POVU MORIS DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU BELE ASESU BA ESTRADA RURAL DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU ASESU BA BEE MOS, NIA KALA TAUK LIU POVU ASESU SAUDE FAMILIA DIAK, NIA KALA TAUK LIU NIA POVU SAI MATENEK. Sang Maestro; Fofoun ami konprende ita nia tauk ne’e hodi hari situasaun OLIGARKI iha ukun ne’e ba futuru tan ami nia konecementu kraik-liu; maibe ita mos sura ona katak povu beikten sira nebe mak ita abandona hela nia eskola, oras ne’e dadaun hamriik hodi BUKA HATENE SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK, no sira koko konfirma tambá sa mak decijaun palku kotuk ne’e sempre IMPEDE SIRA NIA MORIS. Sang Maestro atu acumula ami deit hodi konfirma poder, depois hetan poder IMI DESTROI ALIANCA NE’E hodi imi iha leten fahe ba malu deit?


Sang Maestro (CNRT ho figura Xanana Gusmao) 2: Oras ne’e PM iha oitavu governu mak Taur Matan Ruak. Buat nebe kontrariu ho proporcionalidade nebe mak membru CNRT ejize. Se CNRT mak iha forca politique maioria ho 21 kadeira, tambá samak entrega fali ba PLP (PALKU OIN) mak ukupa kargu ne'e? Depois fo tiha ba TMR saída mak acontece iha sorin ne’eba? Sang maestro ba ataka Prezidenti da Republika tambá la fo pose membru sira husi CNRT ho razaun PR nian katak iha membru balu la-iha integridade (involve iha korupsaun). Deklarasun publik liu husi midia sobre oinsa sang maestro halo defesa politique ba membru sira ne’e ho nia esforsu tomak to'o maun bot rasik REZIGNA-AN husi membru 8 governu. Publiku asiste defesa ne’e karik bot  liu fali esforsu/defesa sang maestro hodi liberta povu husi mukit no kiak.
Publik akompanha drama ne’e biasa-biasa deit, ate hatete NUSA SANG MAESTRO LA ENTREGA EVIDENCIA NE’E BA Prezidenti da Republika hodi PR fo pose ba membru sira ne’e (fasil toh)? Maibe sang maestro gosta liu politiza iha palku kotuk. Iha propaganda midia inklui midia sosial se olah olah PR mak sai obstaklu formasaun 8 governu to’o notecia dehan impasse politique ne’e responsabilidade PR. Kok BELE? i tuir hau buat rua la hanesan; tambá governo forma husi parlamentu, no PR eleitu dereita husi povu. Ne’e katak membru 8 governu PM mak iha responsabilidade (PM propoin). Ita nontong hela konaba orgaun soberania nia poder, semak nia Lijitimidade bot liu? Tidak mungkin ida nebe mak representa(governo) nemak bot liu fali PR nebe eleitu direita husi povu. Koalia lolos karik, sang maestro tidak RELA nomeia TMR sai PM oitavu governu tambá PLP nia poder oituan. Realidade hatudu mos katak PM iha competência troka naran nebe la simu pose maibe PM laiha poder politique hodi halo ida ne’e. No TMR nia sala seluk mak há’se sang maestro nia governasuan durante mandatu ukun nebe liu-ba ho liafuan koruptu. At-liu tan PR afirma tan deit situasaun ne’e no realidade to’o nia mak KULPA FALI. Ita hein bainhira mak criminaliza PR hodi hatun nia no lori ba tribunal, ami fiar katak ho capacidade nebe mak Prezidenti CNRT iha sei halo ida ne’e to’o remata (ou kontrariu). Sang maestro dehan katak competência PR la to’o tuir konstituisaun maibe realidade mak acontece no LA-IHA EMA RUMA KESTIONA PREZIDENTI NIA DECIJAUN HODI KLARIFIKA BA TRIBUNAL.

Sang Maestro (CNRT ho figura Xanana Gusmao) 3; 
HAHORIS Bola PANAS NEBE BERGULIR HELA;

Premeiru; Choque hela PM tambá istoria liu-ba (Suharto Timor no governo CNRT korupto)? Ho tipu Proporcionalidade nebe CNRT ejize. Lolos LA KONKORDA TMR nebe nia poder kiik sai PM hodi lidera 8 governu nemak fakta 1. La kopera ho PM konaba LISTA MEMBRU 8 GOVERNU fakta 2. Lori tama membru partidu sira tama-sai ministério ho poder politique nebe CNRT iha nemak sai fakta 3. PALKU KOTUK HALO PM TAUR MATAN RUAK DILEMATIKU/SOFRE. Publik hatene katak Maun TMR ema nebe koalia ba los no mai los, karik tuir dalan iha cidi buat ruma nia sei hatete tuir saída mak nia hetan iha dalan; realidade nemak ita hare des-de assume PR nune mos sai Prezidenti PLP. Parte seluk, Nia (TMR) la kontrola PALKU KOTUK, i sira nebe mak forma no halimar iha palku kotuk maun Taur nian mak bele sai obstaklu ba nia relasaun ho liderança seluk(inklui hasoru sang maestro). Lolos sira palku kotuk TMR nian hatene hela katak PM nia forca extra ida mak PR inklui forca PUBLIKU nebe LUTA BA KORUPSAUN.
Segundu; BOLA NE'E, Atu PROVOKA Partidu Fretilin nia reasaun liu husi ATAKA PR (se Fretilin halo defesa maka koncedera privatiza PR ba partido Fretilin)? Buat nebe mak Fretilin sei la halo tambá esperencia nebe liu ona. Deklarasaun LA-AITONKA NO PROGRAMA BA POVU NIA MORIS DIAK MAK KOMPREMISU ROHAN HUSI FRETILIN-PD NIA POZISAUN. Fretilin_PD sei sai oposisi hodi klarifika programa 8 governu nebe mak apresenta iha parlamentu nacional TENKE DIAK LIU  PROGRAMA 7 GOVERNU TINAN LIU BA. Konsensus sei mosu kuandu situasaun ne’e acontece, i Fretilin rasik sei la halo konsensus ho governu nebe mak LA IHA integridade satan la iha competência hodi resolve povu nia problema. Tambá ne’e: 1. Elite Fretilin ninia atetude mak sei halo 213,974 militante HODI tuba rai metin agora no aumenta tan iha futuru. 2. Elite Fretilin ninia atetude mak sei konfirma estatística militante iha elisaun tuir mai. 3. Elite Fretilin nia atetude politique mak sei konfirma katak Fretilin laos partidu elite maibe Fretilin partidu massa, tambá ne’e liderança nia decijaun sei bazeia ba nia abut iha kraik. 4. Karik sang maestro halo ida ne’e; FRETILIN PRONTU HATAN TUIR SAIDA MAK 213,974 NIA HAKARAK.
Terceiru; Intensaun há-mosu NONU GOVERNU ho Jerasaun Foun (hau nia opniun; líder tuan sira prontu ona entrega ba foin sa’e)? Realidade ita hare difisil konaba asuntu ne'e, tambá LIDER ANTIGU SIRA MAK SAI OBSTAKLU RE-JERASAUN UKUN IHA PERIUDU LIU-BA. Ex. Se tinan liu-ba la gosta Mari Alkatiri sai PM ho razaun NIA líder antigu, maibe agora Taur Matan Ruak bele? Ne’e hatudu sira (líder antigu) nia ambisaun ba kaer ukun sei makas tebes iha períudu rua tolu mai tan (PALKU KOTUK MAK DOMINA NAFATIN). Balun bele dehan, uluk maun Xanana entrega ba Rui Araujo (los) maibe laos re-jerasaun ukun. Ne’e iha momento nebe PR TMR halo oposisi/kritika makas ba governo maun Xanana nian i entrega ba Rui nudar maneira jogu cantik (atu hatudu governu M. Xanana la monu maibe lolos monu, aliende ne'e Maun Xanana nia maneira EVITA-AN hasoru malu ho PR nebe sempre dikte sang maestro).

TO’O BAINHIRA ITA NIA DECIJAUN PUBLIK BELE HALO IHA PALKU OIN? ITA SEI HEIN LORON SIRA TUIR MAI!!!!!!!!!!.REMATA.

Komentar

Postingan populer dari blog ini

Papel Auditoria Interna iha Instituisaun Estadu Timor Leste

POLITIKA FISKAL TIMOR LESTE NO REALIDADE

Kualidade de Dadus Census 2015 Entre Espektasaun Governo no Obstaklu