POLITIKUS TIMOR LESTE GOSTA LIU PALKU KOTUK
ALIANCA TAMBA TAUK,
LAOS BUKA LIJITIMIDADE PODER
Maofi Perreira
Manan
maioria absoluta iha palku politique Timor Leste sei hasoru dezafius tambá
interesse alianca la termina nia metas. Alianca nebe mak forma husi
partidu CNRT, PLP, no KHUNTO so para hadao deit votus laos simu legitimidade
poder atu ba ukun. Sira tauk liu lakon elisaun duke buka konsensus ba liberta
povu. Evidencia TAUK LAKON ELISAUN? Premeiru; Hahoris AMP hodi
acumula massa partidu tolu atu hada’o deit manan elisaun 2018. Ho kuelker forma
AMP mantein duni votus 34 nebe antes ne’e ou tinan 2017 iha 35 kadeira tun
kadeira ida. Depois afirma tiha kadeira liu husi elisaun antecipada sira rasik
destrói (sobu tiha) no há-mosu fali bankada ketaketak (significa sira LA BUKA
LIJITIMIDADE ATU UKUN, maibe alianca ba fahe kadeira). Segundu; Evidencia
tuir mak, hada’o malu kadeira to’o forma 8 governo mos la bele. Publik bele
asiste oinsa hada’o malu Kadeira manas ne’e ba kargu PM ho nia konsekuencia ate
agora. Mesmu Taur Matan Ruak sai PM, maibe hare husi forca politique konfirma
ba ita katak pozisaun ne’e KONTRA ASPETU PROPORCIONALIDADE politik iha AMP laran (CNRT kestiona). PLP
iha deit kadeira 8 kompara ho CNRT nebe iha kadeira 21, komposisi ne’e tendência
ba la konkorda malu bazeia ba proporcionalidade. Buat nebe mak CNRT koalia hahu
iniciu kedas wainhira diskute indijitasaun PM. Konsekuancia forca-kik sa’e ba PM mak
BOIKOTA MALU ho dalan mantein lista membru 8 governu nebe mak mai husi partidu
kadeira barak liu iha Alianca Mudanca Progresu. Buat nebe fasil kuandu alianca
ne’e hamriik hodi hetan lijitimidade povu atu ba ukun nebe diak liu duke koligasaun
Fretilin-PD. Maibe ita hare LAOS IDA MAK AMP BUKA, sira halo alianca
hodi há-lakon deit partidu seluk depois sira fahe kadeira ba malu
to’o kadeira mak la-to’o.
Terceiru; CNRT TAUK; rezultadu elisaun 2017
hatudu CNRT lakon elisaun husi kadeira 30 iha PN tun fali ba 22 (CNRT lakon
duni legitimidade husi povu mesmu ho figura Xanana Gusmao). Partidu nebe lidera ukun
durante tinan 10 maibe lakon iha elisaun jeral i lakon ho tan partido Fretilin
nebe la partencia ba ukun iha tinan 10 nia laran. Rezultadu nebe mak halo líder partidu
CNRT kalan kabut, orcida Prezidenti partidu deklara mundur no iha
parte seluk dehan la jadi mundur. At-liu mak patraun partidu ne’e orienta halo
alianca maioria parlamentu hodi hatun 7 governu nebe forma husi Fretilin-PD.
Rezultadu nebe mak konfirma ba politikus sira katak, mesmu povu nia matenek
oituan maibe sira hatene hare UKUN ida nebe mak la-fo vantajen ba sira nia vida
moris iha baze hodi escolha. TAUK IDA NE’E RASOAVEL, tambá Fretilin-PD hakarak
ukun atu servi povu ho programa nebe apresenta pro povu rural. Tan ne’e partidu
Fretilin-PD sei hare didiak planu-programa nebe mak AMP apresenta ho
esperanca TENKE DIAK LIU.
PALKU POLITIK
TIMOR LESTE SEMPRE IHA RUA
Sang Maestro
(CNRT ho figura Xanana Gusmao) 1: sei iha LIUR? Tambá sa? Ita bele asiste
2017 saida mak Prezidenti hatete katak tuir konstituisaun hau bolu hotu partidu
sira nebe iha asentu parlamentu hodi informa no rona sira nia hanoin antes halo
nomeisaun ba PM Mari Alkatiri, no realidade iha kotuk oposisi sira rezeita hodi
forma Alianca Maioria Parlamentu ho objetivu kontra 7 governu TO’O MONU. Agora
mos atu hanesan, ita la kohi halo tuir saída mak ita hatete ba malu iha oin
konaba membru governu nebe livre husi korupsaun, maibe iha kotuk autor LIBERTADOR
sira vinga malu, pinor kazu, ameasa malu, tan deit atetude koruptu. Iha
oin asuntu refere ita koalia barak ona tantu liu husi midia to’o kampane ba
suku no aldeia. Depois realidade wainhira politikus hetan ona poder sira hahu
fali iha kotuk hodi assegura malu, proteza malu, ho atetude malu malu kucing.
Mesmu publik rona
no hare argumentu foer hela inklui sira nia figura rasik, sira sei lori
konstituisaun hodi tula ba leten. Sira bidu iha konstituisaun leten hodi dehan
sira mak los, halo foer sira nia naran, maibe nunca mais hatudu ba publik katak
ida sira dehan los ne’e mak oinsa? Perguntas tan, Halo nusa mak sira dehan los
mais nunca hatudu evidencia ba publik? Loro-loron sira haklalak iha midia dehan
sira ne’e mos (la-sala) maibe publik mos hein JUSTIFIKAKASAUN ho-nia evidencia
sira LOS NIAN iha ne’ebe. Loron seluk fali, hakilar dehan ema sira ne’e mos,
maibe so para politiza deit situasaun (realidade ema sira MOS NE’E SIDAUK SIMU
POSE ou comete duni krimi?).
Ida nemak PALKU
POLITIKA IHA TIMOR LESTE, palku oin koalia buat hotu FURAK NO MINAR HODI POVU
HARE NO RONA, maibe palku kotuk iha deal-deal nebe mak sira halo hodi assegura
deit ELITE SIRA NIA INTERECE. Tinan rua ne’e PUBLIK KONECE ONA NO BUKA HATENE
SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK. Tamba sa sang maestro gosta LOHI
nia povu hodi koalia lia los husi kotuk? GA Sang maestro tauk nia povu
hatene saída mak atu halo ba sira? Sang maestro SUBAR SEGREDU IDA NEBE? Politika
ne’e atu koalia JUSTICA BA ITA NIA POVU NO NINIA MORIS DIAK; MAIBE UKUN LIU BA
NE’E SAIDA MAK AKONTECE BA ITA NIA POVU? Ita hakilar atu lori povu
mukit ba moris diak maibe wainhira hetan poder halo buat seluk? SANG MAESTRO
NIA PALKU OIN NE’E NAKONU HO BOSOKTEN.
AGORA PUBLIK
KONECE; Ida los nebe ami hare mak: Ita
GASTA-ona rekursu Timor Leste kuaze besik 15 biloens dólar americano. Ida
ami hatene mak; IHA EMA OITUAN NEBE BESIK sang maestro RIKU
MATAK DUNI. Ida ami hatene; IHA EMA BALU HALO
KORUPSAUN MAIBE SIRA HALAI SAI BA LIUR HO FACILIDADE SANG MAESTRO. Ida
ami hatene mak; WAINHIRA FRETILIN-PD APRESENTA PROGRAMA HODI
HADIAK POVU NIA MORIS DIAK, SANG MAESTRO “ORIENTA VOTA KONTRA”. Sang
maestro kala TAUK LIU NIA POVU MORIS DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU BELE ASESU BA
ESTRADA RURAL DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU ASESU BA BEE MOS, NIA KALA TAUK LIU
POVU ASESU SAUDE FAMILIA DIAK, NIA KALA TAUK LIU NIA POVU SAI MATENEK. Sang
Maestro; Fofoun ami konprende ita nia tauk ne’e hodi hari situasaun OLIGARKI
iha ukun ne’e ba futuru tan ami nia konecementu kraik-liu; maibe ita mos sura
ona katak povu beikten sira nebe mak ita abandona hela nia eskola, oras ne’e
dadaun hamriik hodi BUKA HATENE SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK, no sira
koko konfirma tambá sa mak decijaun palku kotuk ne’e sempre IMPEDE SIRA NIA
MORIS. Sang Maestro atu acumula ami deit hodi konfirma poder, depois hetan
poder IMI DESTROI ALIANCA NE’E hodi imi iha leten fahe ba malu deit?
Sang Maestro
(CNRT ho figura Xanana Gusmao) 2: Oras ne’e PM
iha oitavu governu mak Taur Matan Ruak. Buat nebe kontrariu ho
proporcionalidade nebe mak membru CNRT ejize. Se CNRT mak iha forca politique
maioria ho 21 kadeira, tambá samak entrega fali ba PLP (PALKU OIN) mak ukupa kargu ne'e? Depois fo tiha
ba TMR saída mak acontece iha sorin ne’eba? Sang maestro ba ataka Prezidenti da
Republika tambá la fo pose membru sira husi CNRT ho razaun PR nian katak iha
membru balu la-iha integridade (involve iha korupsaun). Deklarasun
publik liu husi midia sobre oinsa sang maestro halo defesa politique ba membru
sira ne’e ho nia esforsu tomak to'o maun bot rasik REZIGNA-AN husi membru 8 governu. Publiku asiste defesa ne’e karik
bot liu fali esforsu/defesa sang maestro hodi liberta povu husi mukit no kiak.
Publik akompanha drama
ne’e biasa-biasa deit, ate hatete NUSA SANG MAESTRO LA ENTREGA EVIDENCIA NE’E
BA Prezidenti da Republika hodi PR fo pose ba membru sira ne’e (fasil toh)? Maibe
sang maestro gosta liu politiza iha palku kotuk. Iha propaganda midia inklui
midia sosial se olah olah PR mak sai obstaklu formasaun 8 governu to’o notecia
dehan impasse politique ne’e responsabilidade PR. Kok BELE? i tuir hau buat rua
la hanesan; tambá governo forma husi parlamentu, no PR eleitu dereita husi
povu. Ne’e katak membru 8 governu PM mak iha responsabilidade (PM propoin). Ita
nontong hela konaba orgaun soberania nia poder, semak nia Lijitimidade bot
liu? Tidak mungkin ida nebe mak representa(governo) nemak bot liu fali PR nebe eleitu direita husi povu. Koalia
lolos karik, sang maestro tidak RELA nomeia TMR sai PM oitavu governu tambá PLP
nia poder oituan. Realidade hatudu mos katak PM iha competência troka naran
nebe la simu pose maibe PM laiha poder politique hodi halo ida ne’e. No TMR nia
sala seluk mak há’se sang maestro nia governasuan durante mandatu ukun
nebe liu-ba ho liafuan koruptu. At-liu tan PR afirma tan deit
situasaun ne’e no realidade to’o nia mak KULPA FALI. Ita hein bainhira mak
criminaliza PR hodi hatun nia no lori ba tribunal, ami fiar katak ho capacidade
nebe mak Prezidenti CNRT iha sei halo ida ne’e to’o remata (ou kontrariu). Sang
maestro dehan katak competência PR la to’o tuir konstituisaun maibe realidade
mak acontece no LA-IHA EMA RUMA KESTIONA PREZIDENTI NIA DECIJAUN HODI KLARIFIKA
BA TRIBUNAL.
Sang Maestro (CNRT ho figura Xanana Gusmao) 3;
HAHORIS
Bola PANAS NEBE BERGULIR HELA;
Premeiru; Choque hela PM tambá istoria liu-ba
(Suharto Timor no governo CNRT korupto)? Ho tipu Proporcionalidade nebe CNRT
ejize. Lolos LA KONKORDA TMR nebe nia poder kiik sai PM hodi lidera 8 governu
nemak fakta 1. La kopera ho PM konaba LISTA MEMBRU 8 GOVERNU fakta 2. Lori tama
membru partidu sira tama-sai ministério ho poder politique nebe CNRT iha nemak
sai fakta 3. PALKU KOTUK HALO PM TAUR MATAN RUAK DILEMATIKU/SOFRE.
Publik hatene katak Maun TMR ema nebe koalia ba los no mai los, karik tuir
dalan iha cidi buat ruma nia sei hatete tuir saída mak nia hetan iha dalan;
realidade nemak ita hare des-de assume PR nune mos sai Prezidenti PLP.
Parte seluk, Nia (TMR) la kontrola PALKU KOTUK, i sira nebe mak forma no halimar iha
palku kotuk maun Taur nian mak bele sai obstaklu ba nia relasaun ho liderança
seluk(inklui hasoru sang maestro). Lolos sira palku kotuk TMR nian hatene hela
katak PM nia forca extra ida mak PR inklui forca PUBLIKU nebe LUTA BA
KORUPSAUN.
Segundu; BOLA NE'E, Atu PROVOKA Partidu Fretilin
nia reasaun liu husi ATAKA PR (se Fretilin halo defesa maka koncedera privatiza
PR ba partido Fretilin)? Buat nebe mak Fretilin sei la halo tambá esperencia
nebe liu ona. Deklarasaun LA-AITONKA NO PROGRAMA BA POVU NIA MORIS DIAK MAK
KOMPREMISU ROHAN HUSI FRETILIN-PD NIA POZISAUN. Fretilin_PD sei sai oposisi
hodi klarifika programa 8 governu nebe mak apresenta iha parlamentu
nacional TENKE DIAK LIU PROGRAMA 7 GOVERNU TINAN LIU BA. Konsensus
sei mosu kuandu situasaun ne’e acontece, i Fretilin rasik sei la halo konsensus
ho governu nebe mak LA IHA integridade satan la iha competência hodi resolve
povu nia problema. Tambá ne’e: 1. Elite Fretilin ninia atetude mak sei halo
213,974 militante HODI tuba rai metin agora no aumenta tan iha futuru. 2. Elite
Fretilin ninia atetude mak sei konfirma estatística militante iha elisaun tuir
mai. 3. Elite Fretilin nia atetude politique mak sei konfirma katak Fretilin
laos partidu elite maibe Fretilin partidu massa, tambá ne’e liderança nia
decijaun sei bazeia ba nia abut iha kraik. 4. Karik sang
maestro halo ida ne’e; FRETILIN PRONTU HATAN TUIR SAIDA MAK 213,974 NIA
HAKARAK.
Terceiru; Intensaun há-mosu NONU GOVERNU ho
Jerasaun Foun (hau nia opniun; líder tuan sira prontu ona entrega ba foin
sa’e)? Realidade ita hare difisil konaba asuntu ne'e, tambá LIDER ANTIGU SIRA MAK SAI OBSTAKLU
RE-JERASAUN UKUN IHA PERIUDU LIU-BA. Ex. Se tinan liu-ba la gosta Mari Alkatiri sai PM ho razaun
NIA líder antigu, maibe agora Taur Matan Ruak bele? Ne’e hatudu sira (líder
antigu) nia ambisaun ba kaer ukun sei makas tebes iha períudu rua tolu mai tan (PALKU
KOTUK MAK DOMINA NAFATIN). Balun bele dehan, uluk maun Xanana entrega
ba Rui Araujo (los) maibe laos re-jerasaun ukun. Ne’e iha momento nebe PR TMR
halo oposisi/kritika makas ba governo maun Xanana nian i entrega ba Rui nudar
maneira jogu cantik (atu hatudu governu M. Xanana la monu maibe lolos
monu, aliende ne'e Maun Xanana nia maneira EVITA-AN hasoru malu ho PR nebe sempre dikte sang maestro).
TO’O BAINHIRA ITA
NIA DECIJAUN PUBLIK BELE HALO IHA PALKU OIN? ITA SEI HEIN LORON SIRA TUIR
MAI!!!!!!!!!!.REMATA.
ALIANCA TAMBA TAUK,
LAOS BUKA LIJITIMIDADE PODER
Maofi Perreira
Manan
maioria absoluta iha palku politique Timor Leste sei hasoru dezafius tambá
interesse alianca la termina nia metas. Alianca nebe mak forma husi
partidu CNRT, PLP, no KHUNTO so para hadao deit votus laos simu legitimidade
poder atu ba ukun. Sira tauk liu lakon elisaun duke buka konsensus ba liberta
povu. Evidencia TAUK LAKON ELISAUN? Premeiru; Hahoris AMP hodi
acumula massa partidu tolu atu hada’o deit manan elisaun 2018. Ho kuelker forma
AMP mantein duni votus 34 nebe antes ne’e ou tinan 2017 iha 35 kadeira tun
kadeira ida. Depois afirma tiha kadeira liu husi elisaun antecipada sira rasik
destrói (sobu tiha) no há-mosu fali bankada ketaketak (significa sira LA BUKA
LIJITIMIDADE ATU UKUN, maibe alianca ba fahe kadeira). Segundu; Evidencia
tuir mak, hada’o malu kadeira to’o forma 8 governo mos la bele. Publik bele
asiste oinsa hada’o malu Kadeira manas ne’e ba kargu PM ho nia konsekuencia ate
agora. Mesmu Taur Matan Ruak sai PM, maibe hare husi forca politique konfirma
ba ita katak pozisaun ne’e KONTRA ASPETU PROPORCIONALIDADE politik iha AMP laran (CNRT kestiona). PLP
iha deit kadeira 8 kompara ho CNRT nebe iha kadeira 21, komposisi ne’e tendência
ba la konkorda malu bazeia ba proporcionalidade. Buat nebe mak CNRT koalia hahu
iniciu kedas wainhira diskute indijitasaun PM. Konsekuancia forca-kik sa’e ba PM mak
BOIKOTA MALU ho dalan mantein lista membru 8 governu nebe mak mai husi partidu
kadeira barak liu iha Alianca Mudanca Progresu. Buat nebe fasil kuandu alianca
ne’e hamriik hodi hetan lijitimidade povu atu ba ukun nebe diak liu duke koligasaun
Fretilin-PD. Maibe ita hare LAOS IDA MAK AMP BUKA, sira halo alianca
hodi há-lakon deit partidu seluk depois sira fahe kadeira ba malu
to’o kadeira mak la-to’o.
Terceiru; CNRT TAUK; rezultadu elisaun 2017
hatudu CNRT lakon elisaun husi kadeira 30 iha PN tun fali ba 22 (CNRT lakon
duni legitimidade husi povu mesmu ho figura Xanana Gusmao). Partidu nebe lidera ukun
durante tinan 10 maibe lakon iha elisaun jeral i lakon ho tan partido Fretilin
nebe la partencia ba ukun iha tinan 10 nia laran. Rezultadu nebe mak halo líder partidu
CNRT kalan kabut, orcida Prezidenti partidu deklara mundur no iha
parte seluk dehan la jadi mundur. At-liu mak patraun partidu ne’e orienta halo
alianca maioria parlamentu hodi hatun 7 governu nebe forma husi Fretilin-PD.
Rezultadu nebe mak konfirma ba politikus sira katak, mesmu povu nia matenek
oituan maibe sira hatene hare UKUN ida nebe mak la-fo vantajen ba sira nia vida
moris iha baze hodi escolha. TAUK IDA NE’E RASOAVEL, tambá Fretilin-PD hakarak
ukun atu servi povu ho programa nebe apresenta pro povu rural. Tan ne’e partidu
Fretilin-PD sei hare didiak planu-programa nebe mak AMP apresenta ho
esperanca TENKE DIAK LIU.
PALKU POLITIK
TIMOR LESTE SEMPRE IHA RUA
Sang Maestro
(CNRT ho figura Xanana Gusmao) 1: sei iha LIUR? Tambá sa? Ita bele asiste
2017 saida mak Prezidenti hatete katak tuir konstituisaun hau bolu hotu partidu
sira nebe iha asentu parlamentu hodi informa no rona sira nia hanoin antes halo
nomeisaun ba PM Mari Alkatiri, no realidade iha kotuk oposisi sira rezeita hodi
forma Alianca Maioria Parlamentu ho objetivu kontra 7 governu TO’O MONU. Agora
mos atu hanesan, ita la kohi halo tuir saída mak ita hatete ba malu iha oin
konaba membru governu nebe livre husi korupsaun, maibe iha kotuk autor LIBERTADOR
sira vinga malu, pinor kazu, ameasa malu, tan deit atetude koruptu. Iha
oin asuntu refere ita koalia barak ona tantu liu husi midia to’o kampane ba
suku no aldeia. Depois realidade wainhira politikus hetan ona poder sira hahu
fali iha kotuk hodi assegura malu, proteza malu, ho atetude malu malu kucing.
Mesmu publik rona
no hare argumentu foer hela inklui sira nia figura rasik, sira sei lori
konstituisaun hodi tula ba leten. Sira bidu iha konstituisaun leten hodi dehan
sira mak los, halo foer sira nia naran, maibe nunca mais hatudu ba publik katak
ida sira dehan los ne’e mak oinsa? Perguntas tan, Halo nusa mak sira dehan los
mais nunca hatudu evidencia ba publik? Loro-loron sira haklalak iha midia dehan
sira ne’e mos (la-sala) maibe publik mos hein JUSTIFIKAKASAUN ho-nia evidencia
sira LOS NIAN iha ne’ebe. Loron seluk fali, hakilar dehan ema sira ne’e mos,
maibe so para politiza deit situasaun (realidade ema sira MOS NE’E SIDAUK SIMU
POSE ou comete duni krimi?).
Ida nemak PALKU
POLITIKA IHA TIMOR LESTE, palku oin koalia buat hotu FURAK NO MINAR HODI POVU
HARE NO RONA, maibe palku kotuk iha deal-deal nebe mak sira halo hodi assegura
deit ELITE SIRA NIA INTERECE. Tinan rua ne’e PUBLIK KONECE ONA NO BUKA HATENE
SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK. Tamba sa sang maestro gosta LOHI
nia povu hodi koalia lia los husi kotuk? GA Sang maestro tauk nia povu
hatene saída mak atu halo ba sira? Sang maestro SUBAR SEGREDU IDA NEBE? Politika
ne’e atu koalia JUSTICA BA ITA NIA POVU NO NINIA MORIS DIAK; MAIBE UKUN LIU BA
NE’E SAIDA MAK AKONTECE BA ITA NIA POVU? Ita hakilar atu lori povu
mukit ba moris diak maibe wainhira hetan poder halo buat seluk? SANG MAESTRO
NIA PALKU OIN NE’E NAKONU HO BOSOKTEN.
AGORA PUBLIK
KONECE; Ida los nebe ami hare mak: Ita
GASTA-ona rekursu Timor Leste kuaze besik 15 biloens dólar americano. Ida
ami hatene mak; IHA EMA OITUAN NEBE BESIK sang maestro RIKU
MATAK DUNI. Ida ami hatene; IHA EMA BALU HALO
KORUPSAUN MAIBE SIRA HALAI SAI BA LIUR HO FACILIDADE SANG MAESTRO. Ida
ami hatene mak; WAINHIRA FRETILIN-PD APRESENTA PROGRAMA HODI
HADIAK POVU NIA MORIS DIAK, SANG MAESTRO “ORIENTA VOTA KONTRA”. Sang
maestro kala TAUK LIU NIA POVU MORIS DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU BELE ASESU BA
ESTRADA RURAL DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU ASESU BA BEE MOS, NIA KALA TAUK LIU
POVU ASESU SAUDE FAMILIA DIAK, NIA KALA TAUK LIU NIA POVU SAI MATENEK. Sang
Maestro; Fofoun ami konprende ita nia tauk ne’e hodi hari situasaun OLIGARKI
iha ukun ne’e ba futuru tan ami nia konecementu kraik-liu; maibe ita mos sura
ona katak povu beikten sira nebe mak ita abandona hela nia eskola, oras ne’e
dadaun hamriik hodi BUKA HATENE SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK, no sira
koko konfirma tambá sa mak decijaun palku kotuk ne’e sempre IMPEDE SIRA NIA
MORIS. Sang Maestro atu acumula ami deit hodi konfirma poder, depois hetan
poder IMI DESTROI ALIANCA NE’E hodi imi iha leten fahe ba malu deit?
Sang Maestro
(CNRT ho figura Xanana Gusmao) 2: Oras ne’e PM
iha oitavu governu mak Taur Matan Ruak. Buat nebe kontrariu ho
proporcionalidade nebe mak membru CNRT ejize. Se CNRT mak iha forca politique
maioria ho 21 kadeira, tambá samak entrega fali ba PLP (PALKU OIN) mak ukupa kargu ne'e? Depois fo tiha
ba TMR saída mak acontece iha sorin ne’eba? Sang maestro ba ataka Prezidenti da
Republika tambá la fo pose membru sira husi CNRT ho razaun PR nian katak iha
membru balu la-iha integridade (involve iha korupsaun). Deklarasun
publik liu husi midia sobre oinsa sang maestro halo defesa politique ba membru
sira ne’e ho nia esforsu tomak to'o maun bot rasik REZIGNA-AN husi membru 8 governu. Publiku asiste defesa ne’e karik
bot liu fali esforsu/defesa sang maestro hodi liberta povu husi mukit no kiak.
Publik akompanha drama
ne’e biasa-biasa deit, ate hatete NUSA SANG MAESTRO LA ENTREGA EVIDENCIA NE’E
BA Prezidenti da Republika hodi PR fo pose ba membru sira ne’e (fasil toh)? Maibe
sang maestro gosta liu politiza iha palku kotuk. Iha propaganda midia inklui
midia sosial se olah olah PR mak sai obstaklu formasaun 8 governu to’o notecia
dehan impasse politique ne’e responsabilidade PR. Kok BELE? i tuir hau buat rua
la hanesan; tambá governo forma husi parlamentu, no PR eleitu dereita husi
povu. Ne’e katak membru 8 governu PM mak iha responsabilidade (PM propoin). Ita
nontong hela konaba orgaun soberania nia poder, semak nia Lijitimidade bot
liu? Tidak mungkin ida nebe mak representa(governo) nemak bot liu fali PR nebe eleitu direita husi povu. Koalia
lolos karik, sang maestro tidak RELA nomeia TMR sai PM oitavu governu tambá PLP
nia poder oituan. Realidade hatudu mos katak PM iha competência troka naran
nebe la simu pose maibe PM laiha poder politique hodi halo ida ne’e. No TMR nia
sala seluk mak há’se sang maestro nia governasuan durante mandatu ukun
nebe liu-ba ho liafuan koruptu. At-liu tan PR afirma tan deit
situasaun ne’e no realidade to’o nia mak KULPA FALI. Ita hein bainhira mak
criminaliza PR hodi hatun nia no lori ba tribunal, ami fiar katak ho capacidade
nebe mak Prezidenti CNRT iha sei halo ida ne’e to’o remata (ou kontrariu). Sang
maestro dehan katak competência PR la to’o tuir konstituisaun maibe realidade
mak acontece no LA-IHA EMA RUMA KESTIONA PREZIDENTI NIA DECIJAUN HODI KLARIFIKA
BA TRIBUNAL.
Sang Maestro (CNRT ho figura Xanana Gusmao) 3;
HAHORIS
Bola PANAS NEBE BERGULIR HELA;
Premeiru; Choque hela PM tambá istoria liu-ba
(Suharto Timor no governo CNRT korupto)? Ho tipu Proporcionalidade nebe CNRT
ejize. Lolos LA KONKORDA TMR nebe nia poder kiik sai PM hodi lidera 8 governu
nemak fakta 1. La kopera ho PM konaba LISTA MEMBRU 8 GOVERNU fakta 2. Lori tama
membru partidu sira tama-sai ministério ho poder politique nebe CNRT iha nemak
sai fakta 3. PALKU KOTUK HALO PM TAUR MATAN RUAK DILEMATIKU/SOFRE.
Publik hatene katak Maun TMR ema nebe koalia ba los no mai los, karik tuir
dalan iha cidi buat ruma nia sei hatete tuir saída mak nia hetan iha dalan;
realidade nemak ita hare des-de assume PR nune mos sai Prezidenti PLP.
Parte seluk, Nia (TMR) la kontrola PALKU KOTUK, i sira nebe mak forma no halimar iha
palku kotuk maun Taur nian mak bele sai obstaklu ba nia relasaun ho liderança
seluk(inklui hasoru sang maestro). Lolos sira palku kotuk TMR nian hatene hela
katak PM nia forca extra ida mak PR inklui forca PUBLIKU nebe LUTA BA
KORUPSAUN.
Segundu; BOLA NE'E, Atu PROVOKA Partidu Fretilin
nia reasaun liu husi ATAKA PR (se Fretilin halo defesa maka koncedera privatiza
PR ba partido Fretilin)? Buat nebe mak Fretilin sei la halo tambá esperencia
nebe liu ona. Deklarasaun LA-AITONKA NO PROGRAMA BA POVU NIA MORIS DIAK MAK
KOMPREMISU ROHAN HUSI FRETILIN-PD NIA POZISAUN. Fretilin_PD sei sai oposisi
hodi klarifika programa 8 governu nebe mak apresenta iha parlamentu
nacional TENKE DIAK LIU PROGRAMA 7 GOVERNU TINAN LIU BA. Konsensus
sei mosu kuandu situasaun ne’e acontece, i Fretilin rasik sei la halo konsensus
ho governu nebe mak LA IHA integridade satan la iha competência hodi resolve
povu nia problema. Tambá ne’e: 1. Elite Fretilin ninia atetude mak sei halo
213,974 militante HODI tuba rai metin agora no aumenta tan iha futuru. 2. Elite
Fretilin ninia atetude mak sei konfirma estatística militante iha elisaun tuir
mai. 3. Elite Fretilin nia atetude politique mak sei konfirma katak Fretilin
laos partidu elite maibe Fretilin partidu massa, tambá ne’e liderança nia
decijaun sei bazeia ba nia abut iha kraik. 4. Karik sang
maestro halo ida ne’e; FRETILIN PRONTU HATAN TUIR SAIDA MAK 213,974 NIA
HAKARAK.
Terceiru; Intensaun há-mosu NONU GOVERNU ho
Jerasaun Foun (hau nia opniun; líder tuan sira prontu ona entrega ba foin
sa’e)? Realidade ita hare difisil konaba asuntu ne'e, tambá LIDER ANTIGU SIRA MAK SAI OBSTAKLU
RE-JERASAUN UKUN IHA PERIUDU LIU-BA. Ex. Se tinan liu-ba la gosta Mari Alkatiri sai PM ho razaun
NIA líder antigu, maibe agora Taur Matan Ruak bele? Ne’e hatudu sira (líder
antigu) nia ambisaun ba kaer ukun sei makas tebes iha períudu rua tolu mai tan (PALKU
KOTUK MAK DOMINA NAFATIN). Balun bele dehan, uluk maun Xanana entrega
ba Rui Araujo (los) maibe laos re-jerasaun ukun. Ne’e iha momento nebe PR TMR
halo oposisi/kritika makas ba governo maun Xanana nian i entrega ba Rui nudar
maneira jogu cantik (atu hatudu governu M. Xanana la monu maibe lolos
monu, aliende ne'e Maun Xanana nia maneira EVITA-AN hasoru malu ho PR nebe sempre dikte sang maestro).
TO’O BAINHIRA ITA
NIA DECIJAUN PUBLIK BELE HALO IHA PALKU OIN? ITA SEI HEIN LORON SIRA TUIR
MAI!!!!!!!!!!.REMATA.
ALIANCA TAMBA TAUK,
LAOS BUKA LIJITIMIDADE PODER
Maofi Perreira
Manan
maioria absoluta iha palku politique Timor Leste sei hasoru dezafius tambá
interesse alianca la termina nia metas. Alianca nebe mak forma husi
partidu CNRT, PLP, no KHUNTO so para hadao deit votus laos simu legitimidade
poder atu ba ukun. Sira tauk liu lakon elisaun duke buka konsensus ba liberta
povu. Evidencia TAUK LAKON ELISAUN? Premeiru; Hahoris AMP hodi
acumula massa partidu tolu atu hada’o deit manan elisaun 2018. Ho kuelker forma
AMP mantein duni votus 34 nebe antes ne’e ou tinan 2017 iha 35 kadeira tun
kadeira ida. Depois afirma tiha kadeira liu husi elisaun antecipada sira rasik
destrói (sobu tiha) no há-mosu fali bankada ketaketak (significa sira LA BUKA
LIJITIMIDADE ATU UKUN, maibe alianca ba fahe kadeira). Segundu; Evidencia
tuir mak, hada’o malu kadeira to’o forma 8 governo mos la bele. Publik bele
asiste oinsa hada’o malu Kadeira manas ne’e ba kargu PM ho nia konsekuencia ate
agora. Mesmu Taur Matan Ruak sai PM, maibe hare husi forca politique konfirma
ba ita katak pozisaun ne’e KONTRA ASPETU PROPORCIONALIDADE politik iha AMP laran (CNRT kestiona). PLP
iha deit kadeira 8 kompara ho CNRT nebe iha kadeira 21, komposisi ne’e tendência
ba la konkorda malu bazeia ba proporcionalidade. Buat nebe mak CNRT koalia hahu
iniciu kedas wainhira diskute indijitasaun PM. Konsekuancia forca-kik sa’e ba PM mak
BOIKOTA MALU ho dalan mantein lista membru 8 governu nebe mak mai husi partidu
kadeira barak liu iha Alianca Mudanca Progresu. Buat nebe fasil kuandu alianca
ne’e hamriik hodi hetan lijitimidade povu atu ba ukun nebe diak liu duke koligasaun
Fretilin-PD. Maibe ita hare LAOS IDA MAK AMP BUKA, sira halo alianca
hodi há-lakon deit partidu seluk depois sira fahe kadeira ba malu
to’o kadeira mak la-to’o.
Terceiru; CNRT TAUK; rezultadu elisaun 2017
hatudu CNRT lakon elisaun husi kadeira 30 iha PN tun fali ba 22 (CNRT lakon
duni legitimidade husi povu mesmu ho figura Xanana Gusmao). Partidu nebe lidera ukun
durante tinan 10 maibe lakon iha elisaun jeral i lakon ho tan partido Fretilin
nebe la partencia ba ukun iha tinan 10 nia laran. Rezultadu nebe mak halo líder partidu
CNRT kalan kabut, orcida Prezidenti partidu deklara mundur no iha
parte seluk dehan la jadi mundur. At-liu mak patraun partidu ne’e orienta halo
alianca maioria parlamentu hodi hatun 7 governu nebe forma husi Fretilin-PD.
Rezultadu nebe mak konfirma ba politikus sira katak, mesmu povu nia matenek
oituan maibe sira hatene hare UKUN ida nebe mak la-fo vantajen ba sira nia vida
moris iha baze hodi escolha. TAUK IDA NE’E RASOAVEL, tambá Fretilin-PD hakarak
ukun atu servi povu ho programa nebe apresenta pro povu rural. Tan ne’e partidu
Fretilin-PD sei hare didiak planu-programa nebe mak AMP apresenta ho
esperanca TENKE DIAK LIU.
PALKU POLITIK
TIMOR LESTE SEMPRE IHA RUA
Sang Maestro
(CNRT ho figura Xanana Gusmao) 1: sei iha LIUR? Tambá sa? Ita bele asiste
2017 saida mak Prezidenti hatete katak tuir konstituisaun hau bolu hotu partidu
sira nebe iha asentu parlamentu hodi informa no rona sira nia hanoin antes halo
nomeisaun ba PM Mari Alkatiri, no realidade iha kotuk oposisi sira rezeita hodi
forma Alianca Maioria Parlamentu ho objetivu kontra 7 governu TO’O MONU. Agora
mos atu hanesan, ita la kohi halo tuir saída mak ita hatete ba malu iha oin
konaba membru governu nebe livre husi korupsaun, maibe iha kotuk autor LIBERTADOR
sira vinga malu, pinor kazu, ameasa malu, tan deit atetude koruptu. Iha
oin asuntu refere ita koalia barak ona tantu liu husi midia to’o kampane ba
suku no aldeia. Depois realidade wainhira politikus hetan ona poder sira hahu
fali iha kotuk hodi assegura malu, proteza malu, ho atetude malu malu kucing.
Mesmu publik rona
no hare argumentu foer hela inklui sira nia figura rasik, sira sei lori
konstituisaun hodi tula ba leten. Sira bidu iha konstituisaun leten hodi dehan
sira mak los, halo foer sira nia naran, maibe nunca mais hatudu ba publik katak
ida sira dehan los ne’e mak oinsa? Perguntas tan, Halo nusa mak sira dehan los
mais nunca hatudu evidencia ba publik? Loro-loron sira haklalak iha midia dehan
sira ne’e mos (la-sala) maibe publik mos hein JUSTIFIKAKASAUN ho-nia evidencia
sira LOS NIAN iha ne’ebe. Loron seluk fali, hakilar dehan ema sira ne’e mos,
maibe so para politiza deit situasaun (realidade ema sira MOS NE’E SIDAUK SIMU
POSE ou comete duni krimi?).
Ida nemak PALKU
POLITIKA IHA TIMOR LESTE, palku oin koalia buat hotu FURAK NO MINAR HODI POVU
HARE NO RONA, maibe palku kotuk iha deal-deal nebe mak sira halo hodi assegura
deit ELITE SIRA NIA INTERECE. Tinan rua ne’e PUBLIK KONECE ONA NO BUKA HATENE
SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK. Tamba sa sang maestro gosta LOHI
nia povu hodi koalia lia los husi kotuk? GA Sang maestro tauk nia povu
hatene saída mak atu halo ba sira? Sang maestro SUBAR SEGREDU IDA NEBE? Politika
ne’e atu koalia JUSTICA BA ITA NIA POVU NO NINIA MORIS DIAK; MAIBE UKUN LIU BA
NE’E SAIDA MAK AKONTECE BA ITA NIA POVU? Ita hakilar atu lori povu
mukit ba moris diak maibe wainhira hetan poder halo buat seluk? SANG MAESTRO
NIA PALKU OIN NE’E NAKONU HO BOSOKTEN.
AGORA PUBLIK
KONECE; Ida los nebe ami hare mak: Ita
GASTA-ona rekursu Timor Leste kuaze besik 15 biloens dólar americano. Ida
ami hatene mak; IHA EMA OITUAN NEBE BESIK sang maestro RIKU
MATAK DUNI. Ida ami hatene; IHA EMA BALU HALO
KORUPSAUN MAIBE SIRA HALAI SAI BA LIUR HO FACILIDADE SANG MAESTRO. Ida
ami hatene mak; WAINHIRA FRETILIN-PD APRESENTA PROGRAMA HODI
HADIAK POVU NIA MORIS DIAK, SANG MAESTRO “ORIENTA VOTA KONTRA”. Sang
maestro kala TAUK LIU NIA POVU MORIS DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU BELE ASESU BA
ESTRADA RURAL DIAK, NIA KALA TAUK LIU POVU ASESU BA BEE MOS, NIA KALA TAUK LIU
POVU ASESU SAUDE FAMILIA DIAK, NIA KALA TAUK LIU NIA POVU SAI MATENEK. Sang
Maestro; Fofoun ami konprende ita nia tauk ne’e hodi hari situasaun OLIGARKI
iha ukun ne’e ba futuru tan ami nia konecementu kraik-liu; maibe ita mos sura
ona katak povu beikten sira nebe mak ita abandona hela nia eskola, oras ne’e
dadaun hamriik hodi BUKA HATENE SAIDA MAK AKONTECE IHA PALKU KOTUK, no sira
koko konfirma tambá sa mak decijaun palku kotuk ne’e sempre IMPEDE SIRA NIA
MORIS. Sang Maestro atu acumula ami deit hodi konfirma poder, depois hetan
poder IMI DESTROI ALIANCA NE’E hodi imi iha leten fahe ba malu deit?
Sang Maestro
(CNRT ho figura Xanana Gusmao) 2: Oras ne’e PM
iha oitavu governu mak Taur Matan Ruak. Buat nebe kontrariu ho
proporcionalidade nebe mak membru CNRT ejize. Se CNRT mak iha forca politique
maioria ho 21 kadeira, tambá samak entrega fali ba PLP (PALKU OIN) mak ukupa kargu ne'e? Depois fo tiha
ba TMR saída mak acontece iha sorin ne’eba? Sang maestro ba ataka Prezidenti da
Republika tambá la fo pose membru sira husi CNRT ho razaun PR nian katak iha
membru balu la-iha integridade (involve iha korupsaun). Deklarasun
publik liu husi midia sobre oinsa sang maestro halo defesa politique ba membru
sira ne’e ho nia esforsu tomak to'o maun bot rasik REZIGNA-AN husi membru 8 governu. Publiku asiste defesa ne’e karik
bot liu fali esforsu/defesa sang maestro hodi liberta povu husi mukit no kiak.
Publik akompanha drama
ne’e biasa-biasa deit, ate hatete NUSA SANG MAESTRO LA ENTREGA EVIDENCIA NE’E
BA Prezidenti da Republika hodi PR fo pose ba membru sira ne’e (fasil toh)? Maibe
sang maestro gosta liu politiza iha palku kotuk. Iha propaganda midia inklui
midia sosial se olah olah PR mak sai obstaklu formasaun 8 governu to’o notecia
dehan impasse politique ne’e responsabilidade PR. Kok BELE? i tuir hau buat rua
la hanesan; tambá governo forma husi parlamentu, no PR eleitu dereita husi
povu. Ne’e katak membru 8 governu PM mak iha responsabilidade (PM propoin). Ita
nontong hela konaba orgaun soberania nia poder, semak nia Lijitimidade bot
liu? Tidak mungkin ida nebe mak representa(governo) nemak bot liu fali PR nebe eleitu direita husi povu. Koalia
lolos karik, sang maestro tidak RELA nomeia TMR sai PM oitavu governu tambá PLP
nia poder oituan. Realidade hatudu mos katak PM iha competência troka naran
nebe la simu pose maibe PM laiha poder politique hodi halo ida ne’e. No TMR nia
sala seluk mak há’se sang maestro nia governasuan durante mandatu ukun
nebe liu-ba ho liafuan koruptu. At-liu tan PR afirma tan deit
situasaun ne’e no realidade to’o nia mak KULPA FALI. Ita hein bainhira mak
criminaliza PR hodi hatun nia no lori ba tribunal, ami fiar katak ho capacidade
nebe mak Prezidenti CNRT iha sei halo ida ne’e to’o remata (ou kontrariu). Sang
maestro dehan katak competência PR la to’o tuir konstituisaun maibe realidade
mak acontece no LA-IHA EMA RUMA KESTIONA PREZIDENTI NIA DECIJAUN HODI KLARIFIKA
BA TRIBUNAL.
Sang Maestro (CNRT ho figura Xanana Gusmao) 3;
HAHORIS
Bola PANAS NEBE BERGULIR HELA;
Premeiru; Choque hela PM tambá istoria liu-ba
(Suharto Timor no governo CNRT korupto)? Ho tipu Proporcionalidade nebe CNRT
ejize. Lolos LA KONKORDA TMR nebe nia poder kiik sai PM hodi lidera 8 governu
nemak fakta 1. La kopera ho PM konaba LISTA MEMBRU 8 GOVERNU fakta 2. Lori tama
membru partidu sira tama-sai ministério ho poder politique nebe CNRT iha nemak
sai fakta 3. PALKU KOTUK HALO PM TAUR MATAN RUAK DILEMATIKU/SOFRE.
Publik hatene katak Maun TMR ema nebe koalia ba los no mai los, karik tuir
dalan iha cidi buat ruma nia sei hatete tuir saída mak nia hetan iha dalan;
realidade nemak ita hare des-de assume PR nune mos sai Prezidenti PLP.
Parte seluk, Nia (TMR) la kontrola PALKU KOTUK, i sira nebe mak forma no halimar iha
palku kotuk maun Taur nian mak bele sai obstaklu ba nia relasaun ho liderança
seluk(inklui hasoru sang maestro). Lolos sira palku kotuk TMR nian hatene hela
katak PM nia forca extra ida mak PR inklui forca PUBLIKU nebe LUTA BA
KORUPSAUN.
Segundu; BOLA NE'E, Atu PROVOKA Partidu Fretilin
nia reasaun liu husi ATAKA PR (se Fretilin halo defesa maka koncedera privatiza
PR ba partido Fretilin)? Buat nebe mak Fretilin sei la halo tambá esperencia
nebe liu ona. Deklarasaun LA-AITONKA NO PROGRAMA BA POVU NIA MORIS DIAK MAK
KOMPREMISU ROHAN HUSI FRETILIN-PD NIA POZISAUN. Fretilin_PD sei sai oposisi
hodi klarifika programa 8 governu nebe mak apresenta iha parlamentu
nacional TENKE DIAK LIU PROGRAMA 7 GOVERNU TINAN LIU BA. Konsensus
sei mosu kuandu situasaun ne’e acontece, i Fretilin rasik sei la halo konsensus
ho governu nebe mak LA IHA integridade satan la iha competência hodi resolve
povu nia problema. Tambá ne’e: 1. Elite Fretilin ninia atetude mak sei halo
213,974 militante HODI tuba rai metin agora no aumenta tan iha futuru. 2. Elite
Fretilin ninia atetude mak sei konfirma estatística militante iha elisaun tuir
mai. 3. Elite Fretilin nia atetude politique mak sei konfirma katak Fretilin
laos partidu elite maibe Fretilin partidu massa, tambá ne’e liderança nia
decijaun sei bazeia ba nia abut iha kraik. 4. Karik sang
maestro halo ida ne’e; FRETILIN PRONTU HATAN TUIR SAIDA MAK 213,974 NIA
HAKARAK.
Terceiru; Intensaun há-mosu NONU GOVERNU ho
Jerasaun Foun (hau nia opniun; líder tuan sira prontu ona entrega ba foin
sa’e)? Realidade ita hare difisil konaba asuntu ne'e, tambá LIDER ANTIGU SIRA MAK SAI OBSTAKLU
RE-JERASAUN UKUN IHA PERIUDU LIU-BA. Ex. Se tinan liu-ba la gosta Mari Alkatiri sai PM ho razaun
NIA líder antigu, maibe agora Taur Matan Ruak bele? Ne’e hatudu sira (líder
antigu) nia ambisaun ba kaer ukun sei makas tebes iha períudu rua tolu mai tan (PALKU
KOTUK MAK DOMINA NAFATIN). Balun bele dehan, uluk maun Xanana entrega
ba Rui Araujo (los) maibe laos re-jerasaun ukun. Ne’e iha momento nebe PR TMR
halo oposisi/kritika makas ba governo maun Xanana nian i entrega ba Rui nudar
maneira jogu cantik (atu hatudu governu M. Xanana la monu maibe lolos
monu, aliende ne'e Maun Xanana nia maneira EVITA-AN hasoru malu ho PR nebe sempre dikte sang maestro).
TO’O BAINHIRA ITA
NIA DECIJAUN PUBLIK BELE HALO IHA PALKU OIN? ITA SEI HEIN LORON SIRA TUIR
MAI!!!!!!!!!!.REMATA.
Komentar