SEI TAUK SE? KUMPRI PROMESA MAK HATUDU INTEGRIDADE

TEMPU HODI HATUDU BUAT FOUN
Maofi Perreira


AMI ASISTE NAFATIN Estratégia sira ne'e?

ESTRTEJIA; ISU VETERANU;

Funu naruk hasoru inimigu presija estratégia oioin husi herói sira, no susesu ho realidade Timor Leste manan duni funu ne’e ho nia líder sira nebe balu sei hela, no balun seluk temi deit ona nia naran iha loron bot nacional sira (mate). Mesmu EMA SELUK MOS MATE BARAK (nebe mate LAOS KAER KILAT), mas sira nia familia nunka kestiona inklui LAKON SAIDA MAK SIRA SOFRE DURANTE FUNU NARUK NE’E. Mate seluk tan nebe dala ruma sira atu temi mos tambá obriga an (KOITADU).  Iha parte seluk AUTOR HEROI sira nebe sei moris sura nafatin sira nia sofrementu/kolen ho estratégia foun hodi manan poder ba ukun (iha ambiente PURA PURA DEMOCRACIA). Ita asiste durante tinan 16 ukun-an, sira (heroi moris) nia sakraficiu pelemenus hetan netik PAUN UKUN-AN ba-nia família no sira nia kolega lutador seluk nebe sei moris. Hanesan povu babain, pasti hau LA REKLAMA NO LA DUVIDA BA MAUN BOT SIRA NE’E ATU HETAN I SIRA MERESE.

Sira nebe mak hola parte iha estratégia funu (liman-ain) mos maioria hetan ona no balu karik sidauk hetan tambá tratamentu servidor estadu ou principiu politique ruma. Ida nemak kauza hodi sai PONTE BA POLITIKUS no materia kampane kada tinan lima. Kompensasi no lista ba veteranu aumenta bebeik depende ba isu politique no semak ukun. Politikus sira ha-toman an ona katak Antes ukun, mosu konprimisu sira nebe liga ho veteranu maibe depois kaer ukun abandona tiha problema ne’e. Ida nemak fakta sira nebe mosu iha Timor Leste no ita halo perguntas karik; 
politikus sira ne’e TEBES HALO PROMESA GA (VETERANU KAER UKUN NO KOALIA HALIMAR)? Tuir lolos VETERANO SIRA KAER UKUN NE’E “TENKE IHA HANOIN DIAK HODI RESOLVE SUBTANCIA PROBLEMA SIRA-NIAN antes deskanca”. Maibe ita acompanha ISU veteranu desde elisaun hirak liu-ba memang FINJI NUNE OU atu sai BARTER ba projetu bot sira (pelemenus imi hetan ona nee, NAMDIGAS imi tenke koalia hau ou liafuan seluk dehan; semak LA-KOHI TUIR HAU IMI NIA SUBSIDIU VETERANU SEI LAKON). Ou BELE MOS, isu veteranu hanesan estratégia BARTER hodi HABURAS iha nasaun democrático ba kadeira! BARTER SELUK MAK: “ISU REFERE Há-mate politikus sira NIA IDEIA hodi koalia PROGRAMA LIBERTA POVU” kada kuelker kampane.

Mosu perguntas? Funu-nain sira nebe moris, imi NIA TUSAN BAINHIRA MAK  ESTADU SELU HOTU hodi koalia povu nia dereitu ba edukasaun, economia, infraestrutura rural, nutrisaun, no saúde? Imi tauk povu nia oan matenek no bele sai hanesan imi nia oan no família sira? Imi tauk povu nia economia diak hanesan mos ho imi no imi nia familia? Imi tauk povu asesu ba estrada diak hodi facilta sira nia movimentu iha área rural, orcida difikulta imi nia presenja ho sasan LUXU? Ga imi tauk povu moris ho isin diak bele dificulta imi nia moris familia? Ou IMI TAUK MAK “MATERIA KAMPANE LA IHA HODI ASESU KADEIRA TINAN 5 MAI” SE IMI HANOIN ATU RESOLVE agora?

ESTRATEJIA; ISU POVU KIAK NO PROJETU BOT

Forma Ekonomia Timor Leste nebe KUIDADU (KONSPIRASAUN RUMA???). 

DESPEZA ESTADU BA AUTO ESTRADA NO AERO PORTU SUAI BA SE? Iha Indonesia oras ne’e dadaun publik prekupa ho  TUSAN estadu no sector privadu. Total TUSAN estranjeiru Indonezia nian kuaze $ 353 biloens (2017)  kompostu husi $ 176 biloens tusan governu no $ 71 biloens tusan sector privadu. Kondisaun Economia nebe dilematiku tambá sa nasaun riku rekursu naturais maibe nia desenvolvimento financia husi TUSAN? Iha parte seluk nasaun tenke rona opiniun husi ema nebe fo debe (intervensaun in-dereita). Aliende ida ne’e, sira mos tersandra ona investimento esternu sira nebe fo apoia hodi hodi resolve problema makro economia nian. Ninia kestaun DILEMATIKU mak, wainhira investor sira ne'e bele halo reasaun ruma relasiona ho decijaun governu nebe tuir investor esternu ne'e impede sira nia objetivu bisnis (NASAUN, SIRA BELE DIKTE), Ex. Freeport Indonesia; difisil atu governo ha-kotu.
Tambá sa situasaun ne’e acontece iha Indonezia? Tuir deklarasaun Eis Ministro Ekonomia iha TEMPU PREZIDENTI MEGAWATI nian Kwik Kian Gie iha Indonesia Business FORUM ho TOPIKU Rupiah tembus 14,000; katak Indonesia nia TUSAN sengaja kria (konspirasaun multinational Corporation nebe involve mos intelejen CIA)  ho objetivu halo Indonezia bangkrut tiha. Nia maneira tuir esplikasaun Kwik mak: Premeiru, halo projetu bobot ho argumento katak projetu refere há-sae PDB (product domestica bruto) LA PREKUPA projetu refere fo beneficiu se. Hatete mos ba sira katak PDB bele sae ho projetu bot ida. Fo mos facilidade ba kompania local no halo sira kontenti ou fo mos fee (komisi) inklui  implementasaun projetu refere mak hetan dificuldade sobre FUNDUS, maka instituisaun financeiru mundial (IMF, ADB, no World Bank) prontu apoia liu husi APOIA TUSAN. Realidade mak dadaun akontece desde 1967 lao to'o agora, no ba futuru. Segundu; ukupasaun riku-soin ho dalil investementu liu kompania internacional sira husi France, Japan, Amerika iha momento ne’eba (1967) to’o agora sai dependência to’o publik hatete Indonezia nia sistema ekonomia opta NEO LIBERAL, afinal lae. Kompania sira ne'e domina hutan industria sira iha Kalimantan, Papua, no Sumatra. inklui mos Freeport nebe hetan esplorasaun osan-mean iha Papua ate agora. Terceiru, forma TUSAN IHA INDONEZIA SAI REALIDADE mesmu nasaun refere riku tebes iha rekursus naturais. Se tusan sai permanenti ona, maka fasil ba ema estranjeiru hodi bolante tuir sira hakarak.

Ho istoria Kwik Kian Gie ne’e, keta acontece mos iha Timor Leste? Projetu Estrada, auto estrada, no aero porto Suai tuir hau iha TENDENCIA BA IHA NE’EBA? Tambá ekonomikamente projetu sira ne’e LAOS PRIORIDADE ho razaun povu nia necessidade ba porto no auto estrada la relevante. Realidade maka estrada rural, uma ba povu, saúde, no edukasaun sei hakdasak hela. Ita mos tenke tauk, tambá sa governu liu husi Vise Ministru Elder Lopes la-bele foti sector telekomunikasaun no gosta liu entrega sector privadu? (halo nusa mak TT bele iha dereitu monopolia no ikus fa’an tiha fali, no governu la partencia fali nein doit metan ida? Se problema viola kontratu, entau INTENSAUN FA’AN NE’E NIA BENEFICIU MAK SAIDA?).  Tauk seluk, mak keta halo akordu politique sira nebe mak líder sira halo ho-ema liur FALUN mos promete ruma liga ho ita nia riku-soin?  Nune mak estratégia ukun nebe mak líder antigo sira mehi hodi LUTA 24 ANOS? Ou estratégia politique ELITE iha tempu ukun an hodi halo permanenti tiha isu KIAK ba materia kampane kada tinan lima?

Depois uza isu iha leten; REALIDADE Poder HETAN-DUNI, POVU LA BANDU UZA PODER HODI KONFIRMA FALI PROMESA, TAMBA SA DUVIDA?

Ho situasaun nebe mak menciona iha leten, hau koncedera seriu no SEMPRE iha esperanca ba PM Atual hodi halo esforsu to’o resolve. Absolutamente poder ne’e povu entrega ona ba hodi hamriik no foti decijaun nebe pro interesse publik. PM Atual tenke há-mosu asaun foun hodi koresponde problema sira nebe mak publik infrenta, LAOS hanesan saída mak acontece iha passado. Premeiru Ministru sei konfirma ida ne’e liu husi estrutura 8 governu nebe nakonu ho credibilidade no competência. Nia hatene diak los problema durante viajen ba 442 suku iha tinan hirak liu-ba.  MAIBE Optimista ne’e tun oituan wainhira hatene POLEMIKA NARUK konaba membro 8 governu sira. Hare ba 8 governu nebe simu ona pose, no iha pessoal 9 nebe pendenti hela; SIDAUK REFLETE ESPEKTASAUN PUBLIKU liliu aspetu competência hodi resolve problema. Publika sei DUVIDAS BOT, entre kampane ho integridade servidor estadu nebe durante ne’e halo, ho lista membro 8 governu actual.

Publik mos koncedera, afinal PM Atual tauk uza nia poder hodi halo servisu ba povu liliu dicidi rekezitus membro 8 governo nebe mak iha competência? PM rona liu amigo, kolega, com patriota politique nebe lolos sei la kontribui ba moris diak povu nian. Fator determinante AMP manan elisaun tambá FIGURA laos tambá influencia amigo ou com patriota sira ( NE'E FORTE LOS).

Problema AMP dadaun laos foun i ne'e identik ho CNRT,  nebe PM TMR rasik kritika tiha ona momento kaer pasta Prezidenti da Republika,  (agora repete tan fali). Kuandu nune, Xanana ho Taur Matan Ruak tenke hili OPSAUN nebe mais besik ba poder nia nain (POVU) ga hili opsaun PRO KORUPTOR? Publik sei fiar nafatin katak ho capacidade no poder nebe mak iha sei halo 8 governu EJISTE to’o nia mandatu konstituisaun. Buat seluk nebe sai esperencia ona mak Timor Leste mos iha ona cultura governu monu no governu hamriik; hahu husi Governu Mari Alkatiri, Governu Xanana, no Ikus governu Alkatiri 2017 nebe há-mosu fali elisaun antecipada ho há-horis 8 governu. Maun bot nain rua sei kumpri mandatu konstituisaun ho GARANTIA KATAK SO SIRA MAK BELE HALO  GOVERNU EJISTE NO NASAUN SAI METIN LIU TAN. REmata.

8 Governo TENKE IHA INTEGRIDADE. Sira nebe posse ona?
8 Governo Tenke iha KOMPETENCIA RESOLVE PROBLEMA POVU. Sira nebe posse ona mos?
8 Governo Tenke LIVRE KORUPSAUN. Sira nebe posse ona mos?

DEPOIS ITA BELE KOALIA PROGRAMA NEBE DIAK!!! 



Komentar

Postingan populer dari blog ini

Papel Auditoria Interna iha Instituisaun Estadu Timor Leste

POLITIKA FISKAL TIMOR LESTE NO REALIDADE

Kualidade de Dadus Census 2015 Entre Espektasaun Governo no Obstaklu