AMP 2? MEHI DIAK


OBRIGADO Prezidenti PLP no Fretilin NAKLOKE ONA BA ITA HOTU

DIFIRENTI ROHAN LAEK (ABADI) OU TENKE IHA KONKLUZAUN IDA

HAU NIA OPINIUN


1.    Pozisaun PLP klaru “Opsisi Edukativu”
Konsistencia nebe mak presija politikus sira afirma no koncedera hodi eduka ita-hotu oinsa aprende, koalia, no halo politika. Pelemenus esplikasaun Prezidenti partidu nebe afirma prosesu dialogu durante ne’e lao to’o pontu ida katak Fretilin no PLP la konkorda malu. Buat nebe publiku asiste nune duni, e nudar partidu politika ho nia konstituente kuaze 34 mil liu bele hatene ona tambá sa PLP dicidi retira husi prosesu koligasaun ho Fretilin. Esplikasaun refere nudar afirmasaun  PLP ba oposisi edukativu. Mesmu la-temi prosesu dialogu sira depois maun TMR entrega ba equipa negociador PLP nebe lidera hodi Fidelis maibe publiku bele HETAN ONA FUKUN BALU. Iha sorin seluk, Ita mos hare no rona ona deklarasaun FRETILIN liu husi Jose Reis nebe bele halo kompleta duvidas/lacunas informasaun balu nebe ligadu ho negociu Fretilin-PLP. Versaun rua ne’e bele lori ita to’o iha konkluzaun nebe Fretilin ho PLP hák-sumi. Hau KONKORDA Maun Taur dehan PLP la-garante 7 governu tambá ne’e Fretilin nia responsabilidade, i los no normal tamba oposisi sei la-fila ba apoia sein buat ruma (maibe nurani hanesan LUTADOR sei hatete katak iha ema PLP balu nebe mak tu’ur iha 7 Governo laran ne'e nudar afirmasau konkreta Fretilin nian koalia sobre Governu INKLUZAUN, I SIRA NEMOS ULUK LAO HAMUTUK MAUN TMR NO TERUS BA RAI IDA NE’E TAMBA NE’E PRESIJA APOIA POLITIK IHA PARLAMENTU). Prontu situasaun parlamentar Fretilin mak responsabiliza duni tamba Fretilin mak halo negocio, Fretilin mak dicidi koligasaun ho PD, no Fretilin-PD mak forma Governu. Ba hau, konsekuencia logis mak nune maibe nudar politikus votasaun ba programa PLP sei LA-vota KONTRA. 


Ita mos asiste iha midia on line balu kongratula deklarasaun rua (PLP no Fretilin), balu duvida ba esplikasaun refere, seluk fali aranja argumento no buka maneira hodi há-mosu buat foun iha Parlamento Nacional no AMP 2. Hau nia perguntas oinsa mosu Alianca Maioria Parlamentar (AMP) hodi forma Governu SERAKE governu forma tiha ona? Wainhira Prezidenti da Republika fo pose ba estrutura 7 governu, ALIANCA NE’E IHA NE’EBE? Ba hau, Prezidenti sei asume nia kompetencia kuandu programa 7 governu la aprova dala rua tutuir malu iha Parlamentu Nacional. Maibe nemak fenomena democracia nebe resulta husi elisaun parlamentar nebe la-absoluta (manan maioria simples, Fretilin tenke pasencia ou bele OFERECE TAN).
Mesmu iha deklarasaun sira ne'e lao, maibe husik perguntas oioin no interpertasaun mos oin, Ezemplu " Semak tuir hau ho Maun Xanana, imi sei monu hotu " . Ida nemos fo hatete ba AMI  jerasaun foun katak AMI LA MAMPU FORMA DIFIRENTI, AMI SO KOALIA DIFIRENTI KUANDU (LIDER ANTIGU SIRA) KOALIA. FAKTA SELUK FALI; HATUDU KATAK ELISAUN 2017 ELEITOR VOTA BA LIDER ANTIGU LAOS FOIN-SAE MATENEK SIRA (liliu Partidu FIGURA). Ita mos hatene hela katak konkorenti elisaun 2017 hatudu mos partido sira nebe nia ema ho ABILIDADE AS-LIU maibe realidade LA-LIU BAREIRA. Dependencia seluk nebe ita hotu ASISTE MAK; DEKLARASAUN Rezigna-an Maun Bot Xanana husi CNRT nudar signal seluk ba foin-sae katak ita sidauk MAMPU KOALIA DIFIRENTI. 

2.    Fretilin no UKUN HAMUTUK
a.   LOKE DIALOGU; Manan elisaun ho maioria simples lori Fretilin hodi loke dialogu ho partidu 5 nebe mak liu bareira (Fretilin, CNRT, PLP, PD, no KHUNTO). Hatun ego no loke komunikasaun ho partidu seluk nudar obrigasaun konstituisaun nebe lori tempu naruk to’o finalidade 7 governu forma. Laos deit partidu politika sira maibe inklui mos Igreija hodi hetan apoia moral ba formasaun refere. 
   Nemak prosesu democrático nebe reflete husi rezultadu elisaun ho distribuisaun votus entre partidu la-dook malu. Mesmu iha ema balu intende elisaun rua hanesan, maibe tuir lolos difirenti. Ida elisaun Prezidencial i seluk elisaun Parlamentar, no buat nebe hanesan mak “ DR. Lu Olo ema Fretilin sai Prezidenti da Republika no manan elisaun parlamentar 2017 partido Fretilin (BA HAU: SO POLITIKUS SIRA KONCEDERA HANESAN NEMAK FOIN ITA VALORIZA REZULTADU ELISAUN HODI BA DIOLOGU NO BELE FORMA 7 GOVERNU, SE-LAE ITA LA INTENDE NAFATIN OU DEMOCRACIA SEIN KONKLUZAUN)”. 
    Ita hotu bele asiste maneira dialogu no komunikasaun ba publiku iha tendencia LA-DUN RESPEITA MALU (hare esplikasaun Prezidenti PLP no Adjuntu Sekjen partidu Fretilin Jose Reis, seluk dehan Fretilin koncedera Partidu Libertasaun Popular kiik no Fretilin  hatan hodi dehan sira husu bot-liu. Mesmu husu bot maibe Fretilin bele-fo ba ema PLP nebe sira  (Fretilin) mak indika ou konece nia esperencia (haklaken Jose Reis).
Fretilin ho KHUNTO mos ikus mai la-konkorda malu hodi halo koligasaun (tuir esplikasaun nebe Fretilin deklara katak sira la-konkorda tamba mos “ASUNTU KADEIRA”). Mesmu PD-Fretilin deit ba forma koligasaun maibe nafatin, 7 governu ne’e nakloke ba partidu 5 liu bareira hodi ukun hamutuk (INKLUZAUN) ho objetivu 7 governu bele sai forte hodi servi povu LAOS "KADEIRA NEBE DIAK HODI FO SATISFASAUN BA ELITE POLITIK SIRA DEIT"
b.      Ukun hamutuk sala?
Partikularmente Fretilin-PD implementa ida ne’e hodi involve partidu seluk nia membru nebe potencial tama 7 governu (hatudu tiha ona). OKLU Politikus ho interece partidu bele dehan; lori sira nia ema liu husi janela hodi bele hetan konfianca parlamentu nacional to’o EXKLUI MEMBRU SIRA NE’E HUSI PARTIDU, ita hotu bele hare figura Agio Pereira (CNRT), L4, L7, Neves, no Rui Gomes (PLP), no Fretilin-PD konkorda involve mos independenti sira. TAMBA PARTIDU RUA (FRETILIN-PD) UZA OKLU INTERECE NACIONAL, i ita hotu bele le’e konsistencia Fretilin nebe des-de iniciu hakarak ukun hamutuk ba libertasaun povu. Afirmasaun ne'e maun bot Xanana ho Alkatiri halo hahu  tiha ona iha tinan lima liu-ba ho objetivu loke povu nia matan laos elite-kadeira atu afirma ukun oinsa mak bele lori sai povu husi mukit no kiak. Ezemplu mak Oe Cusse. Mesmu politikus la gosta sira koalia la-diak maibe hau bele dehan katak dalan hodi baniti iha municipio seluk hahu nakloke. Se tinan 10 liu ba ita gasta osan deit iha Dili ho nia rezultadu hanesan dadaun, nusa ita la-muda desenvolvimentu ne’e ba municipio ou baze?
3. AMP 2 BELE?:
a.  KOMPETENCIA PREZIDENTI DA REPUBLIKA. Tuir hau; Ida nakloke dadaun laos AMP2 maibe elisaun anticipada ho razaun governu forma ona i Prezidenti AGORA sei la-hatan ba PETISAUN-TARDE NEBE mosu. Iha hare ona, tomada atu ba dala tolu, depois alianca refere SUBAR IHA NEBE? Politikus fiar liu facebook to’o facebook UKUN ULUK duke le’e lei hodi argumenta. Hau nia pensamentu AMP 2 sei aprecia no apoia programa 7 governo hodi ita aprende hamutuk (husu partidu sira hare didiak oinsa 7 governu ne'e forma? I Oinsa 7 Governu sai MINORIA FALI SERAKE PARLAMENTU NACIONAL MAK FORMA DUNI?). KULPA FRETILIN GA HADAU MALU KADEIRA MAK SAI LA-KONKORDA MALU?

b.   MAUN XANANA MAK HAKARAK. Hau la kohi esplika maun Xanana nia motivu atu koalia AMP 2 maibe konferencia CNRT nia rezultadu ema hotu hatene ( AFIRMA MAUN XANANA NUDAR PREZIDENTI PARTIDU NO CNRT SAI OPOSISI WAINHIRA LA MANAN ABSOLUTA). Hau mos LAKOHI koalia buat seluk Inklui  Maun Xanana  nia MENSAJEN BA NIA ALIN TMR momentu halo aniversariu TAMBA “HAU LA BUKA PREVELEIJU HUSI SIRA HODI HETAN KADEIRA, MAIBE SIRA NIA DEDIKASAUN BA PATRIA NO POVU NEMAK PREVELEIJU MAI HAU HODI “RESPEITA SIRA NO KONTA NAFATIN”.

c.  LA BELE AKONTECE AMP2, ses husi pontu 1 no 2, hau atu hatete deit katak FRETILIN HO PD mos la kontribui ba AMP 2 hanesan dadaun. Lijitimidade plenaria se PRESIJA 65/MINIMU 43 (BA LA-MAS IHA NEBE?), 35 kadeira atu halo saida????? Fretilin ho PD sei la-ba plenaria tamba sira kumpri lei ba halo konsolidasaun no kampanye hodi halo elisaun fali (laos ba SUBMETE FALI SE!!!!!) tamba ne’e democracia mak ida ne'e no sai lider ne’e iha konkluzaun laos koalia mak ITA NIA BIKAN-LARAN DEIT. Ita hotu hatene katak lei mak regula ita katak Governu ida mosu PARLAMENTU MAK HAHORIS. ENTAU FUNCIONAMENTU PARLAMENTU LAO MAK FOIN FORMA GOVERNU FOUN. Agora 35 ne'e parlamentu nacional bele funciona? 2/3 (43 kadeira membru deputadu) ona hodi bele halo plenaria? 

OU AMP2 NE'E OPNIUN IDA HODI HATUN MALU!!! tamba:
Opini AMP2! Hau la-kohi koalia kompetencia artigo sira iha KRDTL no jurista sira, maibe hau so hare deit katak AMP 2 ne’e forma-ida hodi halo ema balu kontenti tamba sira nia dalan kontenti mak ida ne’e duni. Ne’e bolu politika candiwara iha parlamentu nacional nebe mak nunka ha-kiduk ba sira kapacidade rasik hodi hare asuntu ema barak. Sira so konta deit katak sira mak bele MESMU realidade politika oin seluk, preveleiju Maun TMR koalia ba maun bot Mari ho Xanana akontece mos ba sira nebe koalia bot maibe tamba ema seluk nia figura. Openi AMP 2 nemos bele re-afirma jerasaun foun nia FRAKEZA koalia estadu ba futuru, tamba SO SIRA (elite jerasaun foun) kaer ukun mak foin ESTADU ne'e bele lao los, ho argumentu katak sira nia matenek ne’e diak-liu katuas sira (mas matenek deit LA-TO’O TAUR hatete, inportante mak; oinsa ita nia hahalok estadu iha, no realidade ita halo negocio deit LA-BELE satan koalia estadu-diak?). Openi AMP2 ne’e BELE hanesan konfirmasaun ida katak elite sira iha parlamentu nacional  koalia difirenti maibe LA-KOHI HALO KONKLUZAUN hodi nune husik hela povu mak interpeta rasik. Sira hakarak defirenti iha nasaun democratio hanesan Timor Leste LA-IHA ROHAN. OU Opini AMP2 mos nudar afirmasaun katak ESTADU LAKON OSAN HALO ELISAUN HODI REZULTA GOVERNU FORTE MAIBE TAMBA NEGOCIO KADEIRA LA-TO’O NO ELITE MAK FORTE IHA PARLAMENTU HODI LUTA BA SIRA NIA KADEIRA DEIT.

KONKLUZAUN: 1. DIALOGU NEBE PARTIDU LIMA HALO  "NEIN IDA MOS KOALIA PROGRAMA SA MAK ATU HADIAK POVU NIA MORIS MAIBE KADEIRA HIRA MAK SIRA ATU FAHE BA MALU (TRISTE)". 2. HAU NIA ESPERANCA, MARI SEI HALO DEKLARASAUN DEPOIS TENDENCIA BUKA KONSESUS OU ELISAUN FALI (HAU PERFERE-LIU CMD. MARI LALIKA HALO TANGGAPAN!!!!). 3. LISAUN BA JERASAUN FOUN OU DEPENDENCIA BA KATUAS ANTIGU SIRA? LORON DIAK E REMATA.
MAOFI'141017



Komentar

Postingan populer dari blog ini

Papel Auditoria Interna iha Instituisaun Estadu Timor Leste

POLITIKA FISKAL TIMOR LESTE NO REALIDADE

Kualidade de Dadus Census 2015 Entre Espektasaun Governo no Obstaklu