Postingan

Menampilkan postingan dari 2017

PARTIDO MENOS VOTADO LA IHA DALAN BA FORMA GOVERNO

Gambar
Diocese de Dili  >  NOTÍCIAS  >  OPINIÃO  >  INTERPRETAÇÃO NO APLICAÇÃO ART. 106.º (n.º 1, 1ª parte) NO ART. 85.º (d) INTERPRETAÇÃO NO APLICAÇÃO ART. 106.º (n.º 1, 1ª parte) NO ART. 85.º (d) Posted on:  November 7, 2017  by:  Departamento Comunicação Diocese Dili Dr. Pe. Julio Crispim ( Jurista no Acadêmico ) PARTIDO MENOS VOTADO LA IHA DALAN BA FORMA GOVERNO Se mak dehan? Lei Constitucional mak dehan. Dehan iha nebé? Dehan iha nia  artigo 106.º  ( n.º 1, 1.ª parte ), nudar  artigo chave , nebé considerado hanesan  dalan único  ba  indigita PM ,  hodi forma governo, tuir Constituição.   Koalia kona ba forma governo, VII gorverno nia formação nee, bele dehan katak nakonu ho desafio no obstáculo oi-oin. Desafio importante ida mak, assegura VII governo nia capacidade Constitucional hodi bele exerse nia direito constitucional no assume nia dever constitucional sira. Nunee, bele dehan, VII governo nee moris ona, maibé moris ho DEFICIÊNCIA ( tamba

FORMASAUN 7 GOVERNU: KULPA PREZIDENTI DA REPUBLIKA KA?

Gambar
PROSESU HARII 7 GOVERNU NEBE SAI MINORIA; Persija hare FAKTUS IHA KRAIK NE’E: I.         FAKTUS 1: REZULTADU ELISAUN KATAK LA-IHA MANAN ABSOLUTA Depois elisaun parlamentar 2017 nia rezultadu hatudu katak iha partidu 5 (Partidu Fretilin sai vensedor ho 23 kadeira iha parlamentu nacional, CNRT 22 kadeira, PLP Hetan kadeira 8,  PD hetan kadeira 7, no Khunto iha kadeira 5) mak liu bareira hosi partidu 21 nebe mak hola parte elisaun jeral 2017. Rezultadu ou distribuisaun kadeira iha leten fo mensajen publiku liliu lider partidu sira hodi hakat ba meja negociasaun nudar opsaun nebe posibel hodi forma 7 governu. II.        FAKTUS 2: PREZIDENTI DA REPUBLIKA BOLU PARTIDU SIRA         PR TUIR  "  Artigu 106.  (Nomeasaun) 1. Primeiru-Ministru hili hosi partidu ida ne’ebé iha votu barakliu ka hosi aliansa partidu sira-ne’ebé iha nia ema barak iha Parlamentu no iha nomeasaun hosi Prezidente- Repúblika, wainhira rona tiha partidu polítiku sira ne’ebé iha reprezentante sira

AMP 2? MEHI DIAK

Gambar
OBRIGADO Prezidenti PLP no Fretilin NAKLOKE ONA BA ITA HOTU DIFIRENTI ROHAN LAEK (ABADI) OU TENKE IHA KONKLUZAUN IDA HAU NIA OPINIUN 1.     Pozisaun PLP klaru “Opsisi Edukativu” Konsistencia nebe mak presija politikus sira afirma no koncedera hodi eduka ita-hotu oinsa aprende, koalia, no halo politika. Pelemenus esplikasaun Prezidenti partidu nebe afirma prosesu dialogu durante ne’e lao to’o pontu ida katak Fretilin no PLP la konkorda malu. Buat nebe publiku asiste nune duni, e nudar partidu politika ho nia konstituente kuaze 34 mil liu bele hatene ona tambá sa PLP dicidi retira husi prosesu koligasaun ho Fretilin. Esplikasaun refere nudar afirmasaun  PLP ba oposisi edukativu. Mesmu la-temi prosesu dialogu sira depois maun TMR entrega ba equipa negociador PLP nebe lidera hodi Fidelis maibe publiku bele HETAN ONA FUKUN BALU. Iha sorin seluk, Ita mos hare no rona ona deklarasaun FRETILIN liu husi Jose Reis nebe bele halo kompleta duvidas/lacunas informasaun balu ne

TEORI PERTUMBUHAN

TEORI PERTUMBUHAN : economic development theory classic tokoh : ... kedua the leading theories from michael p. todaro leading theories of economic development ... slide 1 author: user

TEORI PERTUMBUHAN EKONOMI

TEORI PERTUMBUHAN EKONOMI : Prof. Gunawan Sumodiningrat, M.Ec, Ph.D * * * * * * * * * * * * * * * * * * Pertumbuhan ekonomi adalah proses dimana terjadi kenaikan produk nasional bruto riil atau ...

EKONOMI INTERNASIONAL

EKONOMI INTERNASIONAL : KEBIJAKAN FISKAL 2011@AYURAI.E.MAK * FENARO 2011@AYURAI.E.MAK Jika harga BBM Rp 1.810 per liter harga BBM luar negeri Rp 3.240 per liter, berarti ada Subsidi Rp 1.430 ...

GOVERNU 2017-20122 TENKE FORTE HODI SERVI

Gambar
OBSTAKLU SIRA  Crispin da Costa Perreira 7 GOVERNU NEBE FORTE Hanesan ita hotu asiste ona katak iha konsencia lideranca antigu sira nebe antes elisaun 2017 mosu difirenti klean tebes, maibe depois de elisaun rua nebe mak la'o IHA KONKLUZAUN IDA KATAK OINSA UKUN IDA DIAK HODI LIBERTA POVU!!!! Laos deit ukun diak, sira mos hakarak garantia transisaun ukun ba jerasaun foun nebe diak. Opiniun no Polemika nebe mosu des-de elisaun sira nebe liu-ona ba kotuk katak; jerasaun foun balu ejize entegra ukun ba foin sa'e, iha sorin seluk maioria povu depende nafatin ba jerasaun tuan, nebe nia realidade mak hatudu husi sira nia votus ba katuas sira. Maibe tempu mak duni ita i natureza obriga ita-hotu hodi fahe esperencia sira ne'e ba malu. Ita nia ego presija maibe ego refere metin ba pesoal ida-idak-ba; i agora ita hamutuk hodi komunga pensamentu ida ba Timor Leste nebe buras-liu. Lalika ona ejize tamba naturalmente tempu ona hodi lori entegra ba foin sa'e, deklara